O nás

(článok je z r. 2018, pribudli ba niektoré linky na nové články v médiách)

Nedávne zistenia NKÚ ako aj auditu EK (v štádiu riešenia) sú rozsiahle, žiaľ prišli neskoro keď vyše 80% zdrojov aktuálneho PRV je už kontrahovaných. Ich prínosom je aspoň nádej, že situácia vo vybere projektov na PPA a RO sa konečne po rokoch bude musieť systematicky zmeniť a zostávajúce verejné zdroje budú použité efektívnejšie.

Ako sme už neraz konštatovali, ak by RO dôslednejšie pristupoval k zisteniam a záverom odborne a nezávislo realizovaných hodnotení a publikovaných hodnotiacich správ (osobitne mid-term a ex-post hodnotení) nemuselo sa "prešustrovat"  toľko času a značný objem financií, ktoré už dnes sektoru chýbajú (napr. na podstatnejšie zvýšenie alokácie pre začínajúcich mladých farmárov, pre optimálnejšie zainteresovanie MAS Leader/CLLD do rozvoja vidieka, na podporu zvyšovania kvality miestnych potravín a pod.). Po publikovaných zisteniach (napr. NKU, auditné zistenia) už aj tí menej zainteresovaní nemusia špekulovat o tom, aké bolo skutočné poslanie najvyšších úradníkov rezortu a prečo im "nechutilo" to naše poslanie nezávislého hodnotenia - poukazovať na nedostatky v systéme implementácie PRV a z toho plynúce len obmedzené efekty vyplácaných podpôr na reálny stav agro-sektora (stručná práva so zisteniami NKU na PPA je v príloženom súbore *pdf)

Bodovacie (hodnotiace) kritériá zaužívané na PPA pre klasifikáciu a výber projektov boli v minulosti častokrát  odfláknuté (že by zámerne?) a absolútne nevyvážené. Do neba volajúcim podvodom na nič netušiacich žiadateľoch je dodnes aktuálny spôsob "Hodnotenie kvality" projektu s váhou 40%, ktoré v podstate rozhoduje o definitívnom poradí a schválení projektov v mnohých výzvach. Tento prístup v selekcii projektov na PPA bol napriek odporu prijímateľov zavedený krátko po príchode ministra Jahnátka a je subjektívne postavený na slovotvorbe starostlivo vybraných "nezávislých" hodnotiteľov, bez adekvátne štandardizovaného prepojenia na fyzickú stránku projektu. Toto konštatujú aj zistenia kontrol NKU na PPA. Cez tento "inštrument" je možné schváliť na financovanie takmer akýkoľvek projekt, stačí aby bol hodnotiteľ kreatívny lingvista... potom je jednoduché napasovať bodové hodnotenie podľa potreby na konkrétny parameter a označiť projekt ako len Dobrý, alebo Veľmi Dobrý alebo Vynikajúci !!!

Nie je to ojedinilý jav na Slovensku, kde žiaľ nechceme nezávislé hodnotenie, lebo nezapadá do aplikovaného biznis modelu s fondami EÚ. Dlhodobo sa uprednostňujú "starostlivo" vybraní zainteresovaní hodnotitelia, ktorí za sľúbené výhody vyprodukujú a podpíšu čokoľvek. Tak máme potom dlhé zoznamy papierovo "kvalitných" projektov, ktoré ale v reálnej ekonomike už nevychádzajú tak kvalitne, ba niektoré ide sotva zrealizovať, resp. len za cenu zmien a dodatkov. Na druhej strane pod čiaru sú vyradené často hodnotné projekty s lepšími merateľnými prínosmi a to len preto, aby nekonkurovali o finančné zdroje v rámci príslušnej výzvy. Niečo obdobné sa vo veľkom verejne diskutovalo pri posledne zverejnených zoznamoch schválených projektov na vedu a výskum (OP Výskum a inovácie) a po kritike padol na tom minister Plavčan a jeho verní riaditelia...  No na malom Slovensku, kde každý pozná každého, je aj takto medializovaný marazmus stále málo na to aby sa udiala zásadnejšia zmena v systéme schvaľovania projektov a konečne sa zaplátala čierna diera, do ktorej padajú európske peniaze. 

Blízka budúcnosť ukáže či nové vedenie rezortu dokáže podstatne zmeniť systém riadenia, aby práca zodpovedných úradníkov nebola len demonštratívna.  Inak bude ťažké zmeniť vnímanie pomoci z fondov EÚ v podmienkach SR, z pretrvávajúceho "biznis modelu pre spriaznených" na realnu a účinnú pomoc subjektom, ktoré prostredníctvom predkladaných projektov nekladú na 1.miesto osobný prospech, ale skutočné rozvojové potreby pre napredovanie svojho podnikania a tým celého sektora.

Príklady článkov z domácich médií, ktoré dokumentujú žalostný stav a najhoršie obavy:

https://dennikn.sk/637396/agentura-ktora-za-jahnatka-delila-eurofondy-farmarom-robila-podla-nku-neuveritelne-chyby/

https://www.aktuality.sk/clanok/464313/oblubeny-hotel-smeru-dostal-miliony-v-pozadi-je-syn-oligarchu/

https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Tokajsky-vinar-Duc-zahral-Kocnera-potopil-vysokeho-statneho-uradnika

http://www.obycajniludia.sk/aktualita/kauza-babindol-ako-sa-tocia-eurofondy-v-podohospodarstve/

https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/

Na oživenie aj veľavravné video https://www.youtube.com/watch?v=yMYs3dhqn7k ktoré napriek kontroverznému protagonistovi a expirovanému "dátumu spotreby" až podozrivo verne opisuje dlhodobo chorý stav v rezorte, ktorého nitky aj dnes ťahajú ľudia z prezentovaného obdobia. Každý aktívny poľnohospodár si ľahko odpovie na otázku ako deľeko sme pokročili v transparentnosti (okrem zvýšenej administratívnej záťaže) od čias vo videu... ? (menej trpezlivým stačí prehrať video od 55. sekundy)

 

S odstupom času sa pod ťarchou argumentov nedávno "prebudila" dokonca aj Generálna prokuratúra SR, keď g.p. Čižnár vyslovil vetu z nášho dlhoročného slovníka: „Systém kontroly na PPA je absolútne nepostačujúci,“ zdôraznil generálny prokurátor. Uviedol, že sa pri systéme kontroly na PPA vytvára pre jednotlivcov prostredie, kde môžu rozhodovať svojvoľne.  Uvidíme, či zo strany GP ide len o povinnú jazdu, alebo sa dopracuje aj k niečomu konkrétnemu: https://www.etrend.sk/ekonomika/ciznar-kritizuje-pochybenia-vo-veciach-farmarov-chce-sa-stretnut-s-matecnou.html

Na škodu väčšiny poľnohospodárov je korupčná chobotnica v pozadí PPA stále silná: https://www.aktuality.sk/clanok/648301/kontroverznemu-podnikatelovi-stopli-polmilionovu-dotaciu-aj-tak-ju-dostal/

https://www.aktuality.sk/clanok/657755/europoslanec-odhalil-ako-sa-u-nas-robia-podvody-v-polnohospodarstve-rozhovor/#

Nepíše sa to ľahko, lebo aj dobre mienená kritika býva väčšinou neprijatá...,ale garnitúra vedenia RO okolo pána Jahnátka narobila toľko kiksov a neodborných rozhodnutí, že nielen regionálny rozvoj (iROP), ale aj rozvoj vidieka na Slovensku (PRV) si musia na nové financovanie počkať a to oveľa dlhšie ako sa predpokladalo a ako je normálne.

Po zrušení dvoch "predvolebných" výziev iROP došlo aj na zrušenie pre vidiecke obce dôležitej výzvy na predkladanie Stratégií miestneho rozvoja, ktoré okrem priamej podpory miestnych projektov majú veľký potenciál aktivizovania obyvateľov a budovania prepotrebného sociálneho kapitálu na vidieku. To že výzva na predkladanie projektových zámerov (z 24.9.2015) bola neprehľadná a jej vyhodnotenie manipulované bolo signalizované od začiatku, už menej jasné je prečo nové vedenie vyhodnotenie projektových zámerov neanulovalo a neurobilo ho nanovo a skutočne nezávisle? Dôvodov by sa našlo omnoho viac ako sa konštatuje v oznámení a ušetril by sa cenný čas: http://www.apa.sk/prv-2014-2020-oznamenia-k-prv/oznamenie-o-zruseni-vyzvy-c-18-prv-2016/7905

Aktivistom miestneho rozvoja, napriek znechuteniu z procesov okolo výberu stratégií MAS Leader, nezostáva nič iné ako opakovane odmakať niekoho chyby, prekopať už hotové stratégie a znovu absolvovať administratívnu tortúru v rámci novej výzvy. Opäť tak raz vyšlo najavo ako je dôležité naozaj rozumne obsadzovať posty riadiacich pracovníkov na RO a nespoliehať sa pri tom iba na lobistov, ktorí ich navrhli a chcú riadiť, ako sa prihodilo poslednému pánovi ministrovi. Vydržalo im to celkom dlho, ale každý mejdan raz končí. Žiaľ tento stál slovenský vidiek roky strateného tvorivého rozvoja, nehovoriac o objeme vyplytvaných zdrojov, nervoch a práci nazmar.

 

Európske inovačné partnerstvo (EIP) pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva

Úlohou EIP je stavať mosty medzi výskumníkmi a poľnohospodármi, lesníkmi, vidieckymi obcami, podnikmi, mimovládnymi organizáciami a poradenskými službami. Tým by malo dôjsť k podpore dodávok kvalitných potravín, krmív a biomateriálov, zachovaniu životného prostredia, prispôsobeniu sa a zmierneniu klimatickej zmeny.

EIP začne fungovať prostredníctvom svojich operačných skupín so špecifickými typmi plánovaných aktivít. EIP sieť musí zhromažďovať a šíriť informácie, poskytovať funkciu help-desk a animovať (oživovať) diskusie s cieľom podporiť vytvorenie operačných skupín (účel EIP stanovený v nariadení o RV, článok 53).

1. Čo je to inovácia?

Inovácia je jednoducho popisovaná ako nový nápad, ktorý sa osvedčil v praxi. Inovácie môžu byť technologické, ale aj netechnologické, organizačné alebo sociálne. Inovácie môžu byť založené na novej, ale aj na tradičnej zvyklosti v novom geografickom alebo environmentálnom kontexte. Nový nápad môže byť nový produkt, prax, služba, výrobný proces alebo nový spôsob usporiadania vecí a pod. Tento nový nápad sa premení na inováciu iba v prípade, že je širšie prijatý a preukáže svoju užitočnosť v praxi. To, či sa nápad uchytí v praxi, nezáleží iba na samotnej výnimočnosti nápadu, ale tiež na možnostiach trhu, ochote sektora ho prijať, nákladovej efektívnosti, vedomostiach a ich vnímaní, náhodných vonkajších faktoroch a iných. Je nemožné vopred predpovedať ako budú tieto faktory spoločne pracovať na tom, aby sa nový nápad zmenil na inováciu.

Inovácie poznáme jednosmerné ("lineárne") a interaktívne ("systémové"). Lineárna inovácia znamená riadený vedecko-výskumný prístup, kde sú nové myšlienky vyplývajúce z výskumu uvedené do praxe jednosmerným (lineárnym) prenosom poznatkov. Očakáva sa, že zmena a inovácia bude podrobne riadená, predvídateľná, racionálne plánovaná.

Pri interaktívnej (systémovej) inovácii sa očakáva, že stavebné bloky pre inováciu prídu z vedy, ale aj z praxe a od sprostredkovateľov, vrátane poľnohospodárov, poradenských služieb, mimovládnych organizácií, výskumníkov atď., ako aktérov v procese zdola nahor. Interaktívne inovácie zahŕňajú aj existujúce (niekedy tiché) znalosti, ktoré sú nie vždy čisto vedecké.

Inovácie vytvárané pomocou interaktívneho prístupu majú tendenciu dodávať riešenia, ktoré sú dobre prispôsobené okolnostiam a ktoré sú ľahšie realizovateľné, pretože participatívny proces je priaznivý pre urýchlenie zavádzania, šírenia a prijímania nových nápadov[1] .

2. Podpora inovácií

Konkrétna forma rámca podpory pre inovácie je popísaná v PRV SR 2014–2020. Vo všeobecnej rovine môže byť podpora použitá na testovanie nových nápadov prostredníctvom projektov, ktoré prispôsobujú existujúce techniky/postupy na nový geografický alebo environmentálny kontext. Kľúčovú úlohu pri implementácii EIP bude mať opatrenie Spolupráca (čl. 35), pričom môže byť doplnené ďalšími opatreniami (napr. podľa článkov 14, 15, 17, 19, 26, 27 nariadenia (EÚ) 1305/2013).

V schválenom PRV SR 2014–2020 riadiaci orgán (MPRV SR) naplánoval v rámci SR zriadenie a prevádzku 25 operačných skupín EIP a 40 iných operácií spolupráce (skupiny, siete/klastre, pilotné projekty), celkovo v sume 48,5 mil. EUR. Zostáva len veriť, že sa riadiacemu orgánu podarí vhodne nastaviť výberové kritériá, pri ktorých pôjde v prvom rade o „reálne“ inovácie, inak bude táto dobrá príležitosť premrhaná. V programe sú zadefinované nasledovné výberové princípy:

  1. Riešenie projektov, ktoré reagujú na konkrétne praktické problémy a príležitosti; konkrétnosť zamerania na špecifický problém;
  2. Vytvorenie pridanej hodnoty prostredníctvom prepojenia výskumu s poľnohospodárskou praxou v prípade, ak je to pre danú aktivitu relevantné;
  3. Kvalita projektového plánu;
  4. Prepojenosť s ostatnými opatreniami v rámci PRV;
  5. Cielená kompozícia partnerov z rôznych oblastí s cieľom vyriešenia problému (pestrosť partnerstva);
  6. Potenciál na úspešné uvedenie do praxe;
  7. Spôsoby výmeny poznatkov a šírenia výsledkov.

Operačné skupiny sú určené na prepojenie inovačných aktérov ako sú poľnohospodári, výskumníci, poradcovia, firmy, environmentálne skupiny, záujmové skupiny spotrebiteľov alebo iné mimovládne organizácie, aby pokročili inovácie v odvetví poľnohospodárstva. Vytváranie operačných skupín sa uskutoční z iniciatívy inovačných aktérov.

Operačná skupina má byť "funkčná" a riešiť určitý (praktický) problém, alebo príležitosť, ktorá môže viesť k inovatívnemu riešeniu. Preto operačné skupiny musia vypracovať plán, popisujúci ich konkrétny projekt (vývoj, testovanie, prispôsobenie, nasadenie do praxe) a očakávané výsledky projektu. Okrem toho, operačné skupiny musia šíriť výsledky svojho projektu a to najmä prostredníctvom siete EIP.

3. Sieť EIP

Zázemie siete EIP bude na úrovni EÚ poskytovať funkciu help-desk, bude zhromažďovať a šíriť informácie, animovať diskusie, sledovať a reportovať výsledky výskumu, facilitovať zdieľanie informácií o osvedčených postupoch a spájať aktérov zo špecializovaných (fokusových) skupín, seminárov a workshopov. Na úrovni EÚ je k dispozícii interaktívna internetová stránka EIP. Táto webová stránka bude používať jednotný formát na šírenie výsledkov operačných skupín a sprostredkovanie kontaktov medzi skupinami a partnermi. Každý členský štát musí zriadiť národnú vidiecku sieť a tieto siete majú zabezpečiť aj sieťovanie v oblasti inovačných podporných služieb (článok 54 (3) (b) (iv)). EK pozýva členské štáty, aby zriadili špecializované siete EIP, avšak nie je to povinnosť.

Fokusové skupiny EIP tvoria súčasť sieťových aktivít EIP na úrovni EÚ. Fokusová skupina (FS) združuje 20 účastníkov z poľnohospodárskeho sektora, výskumníkov, poradcov a ďalších relevantných inovačných aktérov, za účelom diskutovať a rozvíjať veľmi konkrétne témy. Podávajú správu, ktorá sumarizuje aktuálny stav praxe, načúvajú problémy a príležitosti a kombinujú ich so skúsenosťami získanými v súvisiacich výskumných a inovačných projektoch. Táto správa bude šírená prostredníctvom siete EIP rôznymi spôsobmi a môže priniesť nápady na projekty, ktoré by mohli byť prijaté operačnými skupinami na úrovni programovej oblasti rozvoja vidieka.

Viac podrobnosti o EIP FS je na: https://ec.europa.eu/eip/agriculture/en/focus-groups

 


[1]EIP ako nástroj prístupu zdola nahor sa zameriava predovšetkým na podporu inovácií nadväzujúcich na interaktívny prístup. Nariadenie o RV stanovuje stimuláciu pre interaktívne inovácie tým, že podporuje zriadenie operačnej skupiny, či refundáciu nákladov na skupinový projekt.

Partnerská dohoda (PD) je dokument pripravený členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom viacúrov­ňového riadenia, v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a podmienky členského štátu na využívanie EŠIF efektívnym a účinným spôsobom s cieľom sledovať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inklu­zívneho rastu. PD schvaľuje EK po internom hodnotení a dialógu s dotknutým členským štátom.

S cieľom prispieť k stratégii Únie na zabezpečenie inteligent­ného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohe jedno­tlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy, vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, PD je zameraná na 11 spoločných tematických cieľov, ktoré sú integrovaným a komplementárnym spôsobom podporované z jednotlivých EŠIF:

Tematické cieleEFRRESFKFEPFRVENRF
1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií      
2: Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality      
3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva   akvakultúry (v prípade ENRF)    
4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch      
5: Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika  
6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov
7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach      
8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily      
9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii    
10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania    
11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy