O nás

V prílohe nájdete pracovný návrh Monitorovacieho a hodnotiaceho rámca PRV SR 2014-2020, ktorý môže, resp. by mal byť ďalej precizovaný v procese výkonu hodnotiacich činností uvedených v Pláne hodnotenia PRV. Uvedený rámec je dôležitý aj ako príklad pre MAS LEADER/CLLD, ktoré budú obdobný (vlastný) rámec pripravovať v kontexte monitorovania a hodnotenia miestnej stratégie CLLD.  

Do konca júna 2015 je každý ČŠ EÚ povinný zaslať EK Výročnú správu o vykonávaní svojho programu(ov) rozvoja vidieka za predošlý kalendárny rok, ktorá slúži aj ako odpočet plnenia stanovených cieľov a ukazovateľov. Takáto Výročná správa za PRV SR 2014-2020 je v štádiu finalizácie a po schválení v Monitorovacom výbore programu (predpoklad - jún 2016) bude publikovaná na stránke MPRV SR. Kvantifikácia pokroku implementácie projektových podpôr vychádza z údajov oddelenia monitoringu PPA, ktoré uvádzame v prílohe článku. Údaje za neprojektové opatrenia (platby na plochu) nie sú verejne dostupné, na tie si bude treba počkať po sprístupnení Výročnej správy za rok 2015.

Za rok 2015 bolo v rámci PRV SR 2014-2020 vyhlásených celkom 26 výziev oznámení :

  • 16 výziev na predloženie ŽoNFP v rámci projektových podpôr (PPA),
  • 5 oznámení o predkladaní žiadostí o priame podpory, ktoré sú financované ako neprojektové opatrenia z PRV (PPA),
  • 1 výzva na predkladanie žiadostí o schválenie obsahových námetov vzdelávacích a informačných aktivít: podopatrenie 1.1 „Podpora na akcie odborného vzdelávania a získavania zručností“ (MPRV SR),
  • 1 výzva na predkladanie projektových zámerov: podopatrenie 19.2 „Podpora na vykonávanie operácií v rámci stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou“ (MPRV SR),
  • 1 výzva na predkladanie žiadostí o schválenie štatútov antén Národnej siete rozvoja vidieka z PRV SR 2014-2020 (viď kapitola 4a)) v rámci opatrenia 20 – Technická pomoc z iniciatívy členských štátov (PPA),
  • 2 výzvy na predkladanie ŽoNFP z technickej pomoci PRV SR 2014-2020 v rámci opatrenia 20 - Technická pomoc z iniciatívy členských štátov (viď kapitola 4a)) na projekty: „Zabezpečenie prevádzky regionálnych antén“ a „Zabezpečenie aktivít akčného plánu a prevádzky siete“ (MPRV SR).

Množstvo vyhlásených výziev vytvára zdanie snahy o rýchle rozbehnutie implementácie a čerpania pomoci v prospech potenciálnych beneficientov, žiaľ realita bola odlišná a ako je na Slovensku tradíciou prevládal záujem silných lobistických skupín. Štandardný lobing nie je nič neobvyklé, ale ten slovenský agrárny lobbing je ďaleko od štandardov a je absolútne netransparentný. Opäť sa tak opakovala situácia z predošlého obdobia PRV 2007-2013, keď sa na začiatku vyhlásilo množstvo výziev na ktoré sa alokovala prevažná časť rozpočtu PRV, ktorý mal byť k dispozícii na celé obdobie 7 rokov a umožňovať priebežné korigovanie alokácií podľa aktuálnych sektorových potrieb. Bez zachádzania do detailov jednotlivých výziev je zrejmé, že nedostatok odborných kapacít a veľmi úzky okruh osôb zainteresovaných do ich prípravy negatívne poznačil aj nový PRV a ním dosiahnuté výsledky. Vo finále ide o stovky predložených projektov, ktoré sú aj vďaka úradníckym praktikám, nedostatočne selektované a obodované vo veľkej miere formálne podľa „vykreovaného“ konceptu danej výzvy.

Je na škodu poctivých poľnohospodárov a vidieckych subjektov, že sú takto hnaní do nahustených a nedostatočne pripravených výziev, ktoré spôsobujú stresové situácie na oboch stranách miesto toho, aby mali výzvy otvorený priebeh podľa potreby a boli k dispozícii počas min. 5 rokov programového obdobia. Nehovoriac o kvalite "úspešných" projektov, pretože o nej vo veľkej miere (40 % bodov) rozhodla nič nehovoriaca slovná interpretácia subjektívnych hodnotiacich kritérií v účelovo požadovanom Projekte realizácie, ktorý je skôr námetom pre detskú hru "slovíčkárenie".

Hoci zainteresovaní dlhodobo nariekajú ako je slovenské poľnohospodárstvo podfinancované oproti vyspelejším krajinám EÚ, pri schvaľovaní a rozdeľovaní projektových podpôr im už nevadí, že tichým súhlasom a cez neobjektívny lobing podporujú financovanie predražených a často nepotrebných projektov, resp. subjektov bez vízie a predpokladu na širšie uplatnenie sa. Zodpovední štátni úradníci sú až príliš podriadení pravidlu kontrahovať a míňať finančné zdroje bez ohľadu na výsledné efekty.

Tu sa dostávame aj k problematike hodnotenia výsledkov a dosahov implementácie operačných programov, ktorá je dlhodobo naprieč sektormi v celom kontexte absolútne nedocenená a vykonávaná iba formálne na splnenie požiadaviek legislatívy EÚ. Zásadné odporúčania a návrhy nezávislých hodnotiteľov na zlepšenie stavu sú často odmietané, ignorované a obchádzané, prípadne skúsené administratívne a riadiace kapacity sú v cykle "volebných zmien" vymenené a tak sa točíme stále dookola a riešime tie isté problémy "x" rokov a s minimálnym efektom. Aj na to by mali pamätať členovia monitorovacích výborov programov, že nejde len o reprezentáciu inštitúcie či čestné miesto, ale predovšetkým o vyžadovanie odbornosti, dôslednosti a transparentnosti, ktoré pomôžu maximalizovať efekty realizovaných programov pre cieľové skupiny, sektory a celú spoločnosť.

 

Program rozvoja vidieka SR na obdobie 2007–2013 vychádza zo schválenej stratégie rozvoja vidieka—Národného strategického plánu rozvoja vidieka SR 2007–2013. Globálnym cieľom NSP RV je „zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva a zlepšiť životné prostredie zavádzaním vhodných poľnohospodárskych a lesníckych postupov a kvalitu života na vidieku s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj”.

V novom programovom období 2014–2020 sa priebežné hodnotenie transformuje do evaluačného plánu, ktorý je súčasťou Programu rozvoja vidieka.

Monitorovanie a hodnotenie neznamená len podávanie správ o výsledkoch, ale je základom pre poskytovanie nevyhnutných údajov potrebných na riadenie smerovania a výkonnosti programu.

Orientácia na výsledky sa prejavuje aj v podpore dôležitosti a kvality procesov hodnotenia, kde EK zaviedla povinnosť implementácie Plánu hodnotenia ako integrálnej súčasti programov rozvoja vidieka 2014-2020. Riadiaci orgán v procese prípravy Plánu hodnotenia využil skúsenosti z priebežného hodnotenia PRV SR 2007-2013 a odbornú diskusiu v rámci stretnutia Focus Group 2013 (viac v prílohách)...                                               

Plán hodnotenia PRV 2014-2020 tvorí nasledovných sedem kapitol:

Kapitoly EP 

Predpokladom dobrého Plánu hodnotenia je reálne a dostatočne podrobné rozpracovanie uvedených kapitol a ich dôsledná implementácia. Po skusenostiach z predchádzajúceho programového obdobia bude pre úspešnú realizáciu predpokladaných hodnotiacich aktivít v podmienkach SR kľúčové využitie spoľahlivých a aktuálnych údajov na meranie pokroku. K tomu je potrebné aktívne zainteresovať viacero relevantných partnerov a vytvoriť tým platformu na odbornú diskusiu, ktorá v minulosti značne absentovala. Ďalej je nevyhnutné v dostatočnom predstihu zadefinovať metódy, formy a procesy sledovania, odovzdávania a zdieľania informácií z viacerých oblastí aj nad rámec sektora pôdohospodárstva a ich dôslednú a nezávislú interpretáciu. Ako obvykle najvačšou výzvou bude objektívne stanovenie čistých dosahov intervencií a ich priradenie k nástrojom I. resp. II. piliera SPP.

V súčasnom programovacom období pre roky 2007 až 2013 sú členské štáty Európskej únie povinné zaviesť systém priebežného hodnotenia pre svoje programy rozvoja vidieka. Hlavným účelom priebežného hodnotenia je preverenie pokroku v implementácii programu, návrhy zmien na zlepšenie jeho kvality a príprava hodnotenia v strede a po skončení obdobia (ex post).

Technická pomoc

05 jún 2014
Zverejnené v Profil

Príprava a implementácia medzinárodných a domácich projektov technickej (expertnej) pomoci, financovaných z programov , štátneho rozpočtu, alebo zdrojov medzinárodných finančných inštitúcií. Podľa preferencií klienta okrem predmetu technickej pomoci zahŕňa najmä zostavenie a riadenie expertného tímu, projektové riadenie a logistiku.