O nás

Ako sme na tom s implementáciou LEADER/ CLLD ?

Sme v strede programového obdobia 2014-2020 a odpoveď je veľmi jednoduchá ale i smutná zároveň - metóda LEADER/ CLLD na Slovensku je vplyvom nezvládnutej administratívy už takmer tri roky stále v príprave, s opakovane posúvaným termínom spustenia implementácie Stratégií miestneho rozvoja. Tie vznikali v náročných podmienkach absentujúcej odbornosti, nedostatočnej metodickej podpory a komunikácie RO PRV a museli byť miestnymi partnerstvami (žiadateľmi) opakovane prepracovávané. Zainteresovaní vedia, že maslo na hlave má predošlé vedenie RO PRV, ktoré usilovalo o značne netransparentnú metódu selekcie miestnych akčných skupín (MAS), inak povedané o získanie výhod „vlastnou hlavou“, čo je na Slovensku žiaľ úradníkmi veľmi obľúbená činnosť.

Takýmto počínaním bola metóda LEADER/ CLLD a ďalšie princípy objektívneho výberu sabotované na samom začiatku tak závažne, že sa z toho doposiaľ nevieme spamätať. Procesy sa prerušovali, opakovali, vznikali duplicity až sa stali neúmerne administratívne náročnými. Výsledkom je okrem omeškania stav, keď elán a aktivizácia mnohých miestnych partnerstiev vyprchala a nahradilo ju rozčarovanie, s podtextom „tak toto má byť prístup zdola-nahor“? Unáhlené, polovičné a najmä riešenia "vlastnou hlavou" nás teraz dobehli a ohrozujú nielen vynaložené úsilie miestnych partnerov, ale aj stanovené národné ciele LEADER/CLLD.

Problémy, hoci iného rázu majú aj niektoré ďalšie krajiny a výstižným je výrok jedného účastníka na stretnutí venovanom zjednodušeniu CLLD na úrovni EÚ:

V minulosti bol LEADER revolúciou a MAS jej deťmi, ale dnes tieto MAS hovoria, že revolúcia požiera vlastné deti. Ľudia z MAS sú frustrovaní pretože ich pohlcuje byrokracia. Ako môžeme pomôcť zachovať revolúciu aj jej deti“?

Odpoveď je viacúrovňová, ale základným princípom musí zostať vnútorná logika prístupu LEADER/CLLD a odbornosť zodpovedných manažérov, aby pre často interné inštitucionálne faktory/ obmedzenia neodôvodnene nezvyšovali administratívnu náročnosť implementácie, ale hľadali proporcionalitu pravidiel a usmernení, tak aby tieto nezabíjali metódu LEADER/CLLD a jej obsah.

Nie je rozumné hazardovať s motiváciou miestnych partnerstiev, ktoré ak si majú osvojiť výsledky implementácie a následne ich navonok komunikovať vo svojom prostredí potrebujú pomocnú ruku a porozumenie riadiacich úradníkov a nie nekonečný „bič" nepremyslených alebo nedôsledne pripravených metodických a administratívnych usmernení. Tie potom vytvárajú pochybnosti či je prínos metódy LEADER/CLLD vôbec hodný tej systémovej neistoty a permanentne vypätého úsilia MAS s obmedzenými zdrojmi a ľudskými kapacitami reagovať na časté zmeny a kreácie procesov zo strany riadiacej autority.

(článok je z r. 2018, pribudli ba niektoré linky na nové články v médiách)

Nedávne zistenia NKÚ ako aj auditu EK (v štádiu riešenia) sú rozsiahle, žiaľ prišli neskoro keď vyše 80% zdrojov aktuálneho PRV je už kontrahovaných. Ich prínosom je aspoň nádej, že situácia vo vybere projektov na PPA a RO sa konečne po rokoch bude musieť systematicky zmeniť a zostávajúce verejné zdroje budú použité efektívnejšie.

Ako sme už neraz konštatovali, ak by RO dôslednejšie pristupoval k zisteniam a záverom odborne a nezávislo realizovaných hodnotení a publikovaných hodnotiacich správ (osobitne mid-term a ex-post hodnotení) nemuselo sa "prešustrovat"  toľko času a značný objem financií, ktoré už dnes sektoru chýbajú (napr. na podstatnejšie zvýšenie alokácie pre začínajúcich mladých farmárov, pre optimálnejšie zainteresovanie MAS Leader/CLLD do rozvoja vidieka, na podporu zvyšovania kvality miestnych potravín a pod.). Po publikovaných zisteniach (napr. NKU, auditné zistenia) už aj tí menej zainteresovaní nemusia špekulovat o tom, aké bolo skutočné poslanie najvyšších úradníkov rezortu a prečo im "nechutilo" to naše poslanie nezávislého hodnotenia - poukazovať na nedostatky v systéme implementácie PRV a z toho plynúce len obmedzené efekty vyplácaných podpôr na reálny stav agro-sektora (stručná práva so zisteniami NKU na PPA je v príloženom súbore *pdf)

Bodovacie (hodnotiace) kritériá zaužívané na PPA pre klasifikáciu a výber projektov boli v minulosti častokrát  odfláknuté (že by zámerne?) a absolútne nevyvážené. Do neba volajúcim podvodom na nič netušiacich žiadateľoch je dodnes aktuálny spôsob "Hodnotenie kvality" projektu s váhou 40%, ktoré v podstate rozhoduje o definitívnom poradí a schválení projektov v mnohých výzvach. Tento prístup v selekcii projektov na PPA bol napriek odporu prijímateľov zavedený krátko po príchode ministra Jahnátka a je subjektívne postavený na slovotvorbe starostlivo vybraných "nezávislých" hodnotiteľov, bez adekvátne štandardizovaného prepojenia na fyzickú stránku projektu. Toto konštatujú aj zistenia kontrol NKU na PPA. Cez tento "inštrument" je možné schváliť na financovanie takmer akýkoľvek projekt, stačí aby bol hodnotiteľ kreatívny lingvista... potom je jednoduché napasovať bodové hodnotenie podľa potreby na konkrétny parameter a označiť projekt ako len Dobrý, alebo Veľmi Dobrý alebo Vynikajúci !!!

Nie je to ojedinilý jav na Slovensku, kde žiaľ nechceme nezávislé hodnotenie, lebo nezapadá do aplikovaného biznis modelu s fondami EÚ. Dlhodobo sa uprednostňujú "starostlivo" vybraní zainteresovaní hodnotitelia, ktorí za sľúbené výhody vyprodukujú a podpíšu čokoľvek. Tak máme potom dlhé zoznamy papierovo "kvalitných" projektov, ktoré ale v reálnej ekonomike už nevychádzajú tak kvalitne, ba niektoré ide sotva zrealizovať, resp. len za cenu zmien a dodatkov. Na druhej strane pod čiaru sú vyradené často hodnotné projekty s lepšími merateľnými prínosmi a to len preto, aby nekonkurovali o finančné zdroje v rámci príslušnej výzvy. Niečo obdobné sa vo veľkom verejne diskutovalo pri posledne zverejnených zoznamoch schválených projektov na vedu a výskum (OP Výskum a inovácie) a po kritike padol na tom minister Plavčan a jeho verní riaditelia...  No na malom Slovensku, kde každý pozná každého, je aj takto medializovaný marazmus stále málo na to aby sa udiala zásadnejšia zmena v systéme schvaľovania projektov a konečne sa zaplátala čierna diera, do ktorej padajú európske peniaze. 

Blízka budúcnosť ukáže či nové vedenie rezortu dokáže podstatne zmeniť systém riadenia, aby práca zodpovedných úradníkov nebola len demonštratívna.  Inak bude ťažké zmeniť vnímanie pomoci z fondov EÚ v podmienkach SR, z pretrvávajúceho "biznis modelu pre spriaznených" na realnu a účinnú pomoc subjektom, ktoré prostredníctvom predkladaných projektov nekladú na 1.miesto osobný prospech, ale skutočné rozvojové potreby pre napredovanie svojho podnikania a tým celého sektora.

Príklady článkov z domácich médií, ktoré dokumentujú žalostný stav a najhoršie obavy:

https://dennikn.sk/637396/agentura-ktora-za-jahnatka-delila-eurofondy-farmarom-robila-podla-nku-neuveritelne-chyby/

https://www.aktuality.sk/clanok/464313/oblubeny-hotel-smeru-dostal-miliony-v-pozadi-je-syn-oligarchu/

https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Tokajsky-vinar-Duc-zahral-Kocnera-potopil-vysokeho-statneho-uradnika

http://www.obycajniludia.sk/aktualita/kauza-babindol-ako-sa-tocia-eurofondy-v-podohospodarstve/

https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/

Na oživenie aj veľavravné video https://www.youtube.com/watch?v=yMYs3dhqn7k ktoré napriek kontroverznému protagonistovi a expirovanému "dátumu spotreby" až podozrivo verne opisuje dlhodobo chorý stav v rezorte, ktorého nitky aj dnes ťahajú ľudia z prezentovaného obdobia. Každý aktívny poľnohospodár si ľahko odpovie na otázku ako deľeko sme pokročili v transparentnosti (okrem zvýšenej administratívnej záťaže) od čias vo videu... ? (menej trpezlivým stačí prehrať video od 55. sekundy)

 

S odstupom času sa pod ťarchou argumentov nedávno "prebudila" dokonca aj Generálna prokuratúra SR, keď g.p. Čižnár vyslovil vetu z nášho dlhoročného slovníka: „Systém kontroly na PPA je absolútne nepostačujúci,“ zdôraznil generálny prokurátor. Uviedol, že sa pri systéme kontroly na PPA vytvára pre jednotlivcov prostredie, kde môžu rozhodovať svojvoľne.  Uvidíme, či zo strany GP ide len o povinnú jazdu, alebo sa dopracuje aj k niečomu konkrétnemu: https://www.etrend.sk/ekonomika/ciznar-kritizuje-pochybenia-vo-veciach-farmarov-chce-sa-stretnut-s-matecnou.html

Na škodu väčšiny poľnohospodárov je korupčná chobotnica v pozadí PPA stále silná: https://www.aktuality.sk/clanok/648301/kontroverznemu-podnikatelovi-stopli-polmilionovu-dotaciu-aj-tak-ju-dostal/

https://www.aktuality.sk/clanok/657755/europoslanec-odhalil-ako-sa-u-nas-robia-podvody-v-polnohospodarstve-rozhovor/#

Stručná informácia pre aktérov v záujmových územiach

Miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD), resp. metóda LEADER je inovatívny prístup pre rozvoj územia. Jeho základná myšlienka je podporovať rozvoj na základe využívania lokálneho potenciálu územia, teda na základe využívania vnútorných zdrojov územia, pričom jedným so základných znakov je prístup zdola nahor. Prístup zdola nahor je jednou z efektívnych možností zapojenia miestnych obyvateľov do rozhodovacieho procesu na lokálnej úrovni. Zjednodušene — predstavitelia dotknutého mikroregiónu si určia vlastné rozvojové priority (stratégiu) a po schválení riadiacim orgánom si sami realizujú výber projektov.

Tento prístup je uskutočňovaný prostredníctvom Integrovaných stratégií miestneho rozvoja (ISMR), resp. stratégií CLLD, ktoré sú vypracované vzhľadom na miestne potreby a možnosti a zahrňujú inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu, vytváranie sietí a prípadne spoluprácu. Predkladateľom a nositeľom ISMR je územne príslušné verejno-súkromné partnerstvo, ktoré po jej schválení príslušným riadiacim orgánom (MPRV SR) nadobudne štatút Miestnej akčnej skupiny (MAS).

Po nedávnom schválení nových EU-programov pre SR (Program rozvoja vidieka 2014–2020 a Integrovaný regionálny operačný program 2014–2020) sa otvára možnosť pre obce a mestá aj v rámci BSK, získať finančné zdroje z uvedených programov prostredníctvom Integrovaných stratégií miestneho rozvoja. (V rámci obdobia 2007–2013 bolo v SR takto podporených 29 MAS, z toho iba 1 čiastočne zasahuje na územie BSK http://nsrv.sk/index.php?pl=18&article=34 ).

Nevyhnutnou podmienkou je existencia verejno-súkromného partnerstva, ktoré musí spĺňať nasledovné kritériá:

  • Občianske združenia v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré je založené a pracuje na princípoch LEADER.
  • Členovia občianskeho združenia sú predstavitelia z 3 sektorov: občiansky, súkromný, verejný – miestna samospráva, pričom žiaden z nich nemá viac ako 49 % hlasovacích práv.
  • Počet obyvateľov MAS nesmie byť nižší ako 10 000 a vyšší ako 150 000 (limit: obce do 20 000 obyv., resp. mestské časti do 5000 obyv.).
  • Hustota obyvateľstva územia MAS nesmie presiahnuť 150 obyv./km2.
  • Minimálny počet obcí tvoriacich MAS je 7, pričom územie, na ktoré sa vzťahuje stratégia musí pokrývať súvislé vidiecke územie, ohraničujúce katastre všetkých zahrnutých obcí v rámci územia žiadajúceho o podporu, sformované na princípe spoločného záujmu.

Financovanie

V rámci nástroja CLLD sa bude uplatňovať diferencované financovanie MAS. Pre každú MAS bude riadiacim orgánom stanovená jednotná minimálna výška finančných prostriedkov na 1 stratégiu (presná suma zatiaľ nie je známa, je v štádiu riešenia na MPRV SR, v minulom období to bolo 2 mil. EUR na 1 stratégiu). Táto suma bude môcť byť navýšená na základe stanovených kritérií (napr. veľkosť MAS, zameranie stratégie a pod.). Pri operáciách implementovaných v rámci stratégii CLLD výška podpory závisí od výšky oprávnených nákladov.

Financovanie zahŕňa aj „Prípravnú podporu“ (podopatrenie 19.1.), ktorej cieľom je pripraviť vidiecke verejno-súkromné partnerstvá, na implementáciu nástroja CLLD. V rámci nej budú oprávnenými náklady súvisiace s budovaním kapacít, odborným vzdelávaním a vytváraním sietí, s cieľom vypracovať a uskutočňovať stratégiu CLLD. Oprávnené na podporu budú všetky partnerstvá založené na princípoch LEADER, t.j. tie ktoré neimplementovali prístup LEADER v predchádzajúcom období v rámci osi 4 LEADER v PRV 2007-13 (max. 15 000 EUR), ako aj tie, ktoré v období 2007-13 už získali štatút MAS, pričom tieto budú mať výšku podpory zníženú (max. 5000 EUR), z dôvodu, že už majú skúsenosti s prístupom LEADER, majú vybudované kapacity, sformované územie a pod.

Úlohy miestnej akčnej skupiny (MAS)

  1. budovanie kapacít miestnych aktérov na vytváranie a uskutočňovanie operácií vrátane podporovania ich schopností na riadenie projektu;
  2. vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a objektívnych kritérií výberu operácií, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov, čím sa zabezpečí, aby aspoň 50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy, a umožní výber písomným konaním;
  3. zabezpečenie súladu so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou pri výbere operácií tak, že sa tieto operácie zoradia podľa ich prispievania k plneniu cieľov a zámerov tejto stratégie;
  4. príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov alebo konanie pre predkladanie pokračujúcich projektov vrátane vymedzenia výberových kritérií;
  5. prijímanie a posudzovanie žiadostí o podporu;
  6. výber operácií a stanovenie výšky podpory a prípadne predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;
  7. monitorovanie vykonávania stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a podporovaných operácií a vykonávanie špecifických hodnotiacich aktivít súvisiacich s touto stratégiou.

Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou musí obsahovať minimálne nasledovné prvky (CLLD/MRVK, čl.33 nar. EP 1303/2013):

  1. vymedzenia oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje (min. 7 obcí, max. 150 tis. obyvateľov);
  2. analýzu potrieb a možností rozvoja oblasti vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb;
  3. opis stratégie a jej cieľov, opis integrovaných a inovatívnych znakov stratégie a hierarchického usporiadania cieľov vrátane merateľných zámerov pre výstupy alebo výsledky. V súvislosti s výsledkami sa zámery môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Táto stratégia sa musí zhodovať s príslušnými programami všetkých zapojených príslušných EŠIF;
  4. opis postupu zapojenia komunity do rozvoja stratégie;
  5. akčný plán, ktorý ukazuje, ako sa ciele transformujú do akcií;
  6. opis riadiacich a monitorovacích opatrení stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny uskutočňovať stratégiu, a opis konkrétnych opatrení na hodnotenie;
  7. finančný plán pre stratégiu vrátane plánovaných finančných prostriedkov pridelených z každého z príslušných EŠIF.

Miestny rozvoj vedený komunitou

22 september 2014
Zverejnené v CLLD a LEADER

SR sa v Partnerskej dohode zaviazala v programovom období 2014 – 2020 podporovať ekonomický, sociálny a environmentálny rast na miestnej  úrovni  prostredníctvom  komunitne  vedeného  miestneho  rozvoja  („CLLD“).  Pre zabezpečenie  tohto  rastu  je  dôležitá  adaptácia  prostredia  komunity  na  dôsledky  klimatických  zmien v danom prostredí a v neposlednej miere aj znižovanie sociálneho vylúčenia,  či už jednotlivých členov, alebo celých častí komunity.

Hlavné ciele a priority pre CLLD
1.  Podpora malého podnikania a udržanie/zvyšovanie zamestnanosti na miestnej úrovni
2.  Adaptácia na zmenu klímy a využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov, vrátane ich ochrany
3.  Zvýšenie efektivity miestnych verejných služieb pre občanov
4.  Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Napriek získaným skúsenostiam s iniciatívou LEADER v rámci PRV 2007-2013 je potrebné podporiť vznik ďalších miestnych akčných skupín a posilniť ich kapacity na to, aby dokázali fungovať v nových oblastiach financovaných z viacerých zdrojov. Preto je vhodné využiť v maximálnej miere dostupné zdroje na posilnenie zručností a kompetencií s cieľom pomôcť týmto skupinám účinne koordinovať konsolidáciu finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii na implementáciu miestnych rozvojových stratégií územia.

V prípade viacfondových miestnych rozvojových stratégií bude výber miestnych  akčných  skupín  zabezpečený dohodou  príslušných  riadiacich orgánov, čo v praxi znamená, že na začiatku implementácie EŠIF 2014-2020 budú v SR pravdepodobne prevažovať stratégie miestneho rozvoja financované z jedného zdroja. V zmysle príslušného nariadenia sa 1. kolo výberu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou dokončí do dvoch rokov od dátumu schválenia partnerskej dohody. Členské štáty si po tomto dátume môžu vybrať ďalšie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou, ale najneskôr do 31. decembra 2017.

remeselnik

Partnerská dohoda (PD) je dokument pripravený členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom viacúrov­ňového riadenia, v ktorom sa stanovuje stratégia, priority a podmienky členského štátu na využívanie EŠIF efektívnym a účinným spôsobom s cieľom sledovať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inklu­zívneho rastu. PD schvaľuje EK po internom hodnotení a dialógu s dotknutým členským štátom.

S cieľom prispieť k stratégii Únie na zabezpečenie inteligent­ného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj k úlohe jedno­tlivých fondov podľa ich cieľov vychádzajúcich zo zmluvy, vrátane hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, PD je zameraná na 11 spoločných tematických cieľov, ktoré sú integrovaným a komplementárnym spôsobom podporované z jednotlivých EŠIF:

Tematické cieleEFRRESFKFEPFRVENRF
1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií      
2: Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality      
3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva   akvakultúry (v prípade ENRF)    
4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch      
5: Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika  
6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov
7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach      
8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily      
9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii    
10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania    
11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy    

Technická pomoc

05 jún 2014
Zverejnené v Profil

Príprava a implementácia medzinárodných a domácich projektov technickej (expertnej) pomoci, financovaných z programov , štátneho rozpočtu, alebo zdrojov medzinárodných finančných inštitúcií. Podľa preferencií klienta okrem predmetu technickej pomoci zahŕňa najmä zostavenie a riadenie expertného tímu, projektové riadenie a logistiku.